ADELI ŠKOLÍ

Boli to dva extrémne akčné dni. Seminár Evy Kiedroňovej je neobyčajným školením. Strhujúcim, udivujúcim, provokujúcim a zábavným! V každom prípade je táto zrejme aj mediálne najznámejšia česká rehabilitačná sestra s 35 ročnou praxou a autorka komplexnej metodiky starostlivosti o deti  – výnimočným zjavom.

Pred 21 účastníčok seminára v ADELI, sestier a lekárok z neonatologických oddelení nemocníc v Bratislave, Banskej Bystrici a Martine predstúpila dáma, matka, terapeutka, športovkyňa (záchranárska plavkyňa), ktorej “nadprirodzené vlastnosti” pramenia z dôsledného realizmu, kriticky otvorenému prístupu k sebe samej a veľmi veľmi pozornému načúvaniu iným ľuďom.

Ťažko by sme hľadali ideologickú bázu jej programu, ako sme často svedkami pri iných školách a metódach.

Bázou metodiky Evy Kiedroňovej je prirodzenosť a teda bazálna potreba detí po bezpečí, blízkosti dychu, tlkote srdca, po hlase a dotyku milovanej osoby. Nahor Maslowovou pyramídou, keď sa naplnia všetky potreby, môže sa aj bábätko “sebarealizovať”. Dokáže sa učiť a môže sa vyvíjať.

Kľúčové momenty v psychomotorickom vývoji dieťaťa, možnosti stimulácie tohoto vývoja v domácom prostredí a stimulácia hybnosti vo vodnom prostredí pre deti do jedného roka naplnili program dvoch dní. Počas nich sa v rukách školiteľky vystriedalo niekoľko hosťujúcich bábätiek, najmladšie malo tri týždne. Cieľom bolo ukázať, aké kľúčové pre vývoj sú rozhodnutia dospelých – rodičov i zdravotníkov. Je totiž aj dnes pre mnohých prekvapením, že spokojné prvé týždne a mesiace života dieťaťa sú kľúčom k jeho naplnenému zdravému životu v dospelosti.

V prvom rade upúta na seminári maximálne rešpektujúci prístup pani Evy k matke i najmenšiemu účastníkovi seminára – bábätku. Postupné približovanie, modulácia hlasu, pokojný prejav. Žiadna exhibícia, preberanie kompetencií a kontroly. Pani Eva ponúka dieťaťu v prvom rade pozdrav a komunikáciu. A čaká na odpoveď. Ponúka hračku a opäť čaká na odpoveď. Bábätko krásne chápe jednoduché podnety a reaguje naladené na nežnosť, pokoj a podnet, za ktorým sa možno potrebuje trošku pootočiť. Terapeutka číta zámer z očičiek bábätka, ale pomôže mu, až keď sa bábo po hračke hmatom rúčky naprahne. Ladnosť a pokoj naplnia aj seminárnu miestnosť a frekventantky sledujú túto spoluprácu so zatajeným dychom. Akoby nad Evou a bábom bol ochranný sklenený zvon. Hoci Eva celý čas komunikuje aj s publikom, sústreďuje sa na odhadovanie vyspelosti dieťaťa a jeho momentálne potreby. Ukladá ho do hniezda, neskôr uväzuje do šatky. To nie sú rekvizity, ktorých cieľom je umožniť mame žiť život ako pred narodením dieťaťa. Sú to pomôcky, ako kojencovi zútulniť a stlmiť prvé týždne na tomto svete. Zároveň sa tým aj predchádza zaťaženiu chrbtice na rovnej podložke a iným menším a väčším záťažiam, ktoré drobec ešte nedokáže odkomunikovať. Pani Eve však už prešli rukami tisícky bábätiek a tak tipov, ako prekabátiť gravitáciu, klásť a variovať držanie dieťaťa je nekonečne veľa. S každým bábom prichádzajú nové podnety, otázky, nové postrehy publika. Na nasledujúci deň program graduje: pani Eva cvičí a pláva priamo vo vani s novorodencami, kojencami a batoľatami. Je to  špeciálna a profesijne vytrénovaná disciplína, ktorú v prvom rade učia kvalifikovaní fyzioterapeuti Kenny klubov a Inštitútu vzdelávania E. Kiedroňovej, predovšetkým rodičov. Eva Kiedroňová založila v ČR 42 centier kojeneckého plávania už v 90-tych rokoch a dnes podľa jej metodiky plávajú kojenci takmer v celej Českej republike.

Život je pohyb a školiteľka je vo svojom živle. Nie je však epicentrom energie, posiela ju do publika, prijíma ju a podobne si pozornosť vymieňa aj s dieťaťom. Nenechá ho zaháľať, nezabúda naň, neodkladá ho. Simuluje situáciu, keď mama potrebuje vykonať domáce práce. Dieťaťu prezentuje čo robí a ukazuje, čo používa. Najzaujímavejšie a aj najviac po ruke sú však ako hračka vždy nožičky a ručičky dieťaťa. Keď nastane únava, školiteľka dieťaťu vymyslí obmenu, iný podnet. Mama v podaní Evy Kiedroňovej nie je šéfka. Je to partner do sveta a do života. Tanečníčka, kúzelníčka, zdroj kreatívnych nápadov. Získavajúca energiu z vývoja dieťatka. Aj v prípade, že je bábätko narodené predčasne alebo má spomalený vývoj. Rozvíjanie dieťaťa je trvalý pohyb, nekonečná obmena. Rozvíjanie dieťaťa sa nedá dávkovať. Ako hovorí pani Eva, je to stály proces, je to životný štýl!

 

Nežije snáď Eva Kiedroňová v rovnako nesolidárnej skostnatenej spoločnosti ako my všetci? Necíti sa aj ona udupaná nadradenými postupmi a strachmi z novátorských zmien pri starostlivosti o bábätká? A ako žena sa, prepáčte, pýtam: Na Evu Kiedroňovú nevplýva čas? Ako môže byť niekto po 35 ročnej samostatnej praxi a 12 hodinových seminároch plný energie tak, akoby sa práve ľahko rozcvičil?

Ale áno, žije tu, v realite. Ale skostnatenosť ustupuje jej metodike a jej reputácia má európsky rozmer. Pochopiť, ako Eva Kiedroňová úspešne vybudovala sieť poradenských centier, dokáže organizovať desiatky podujatí, školiť tisícky rodičov osobne, webinármi, skypom atď., predsedať združeniam kolegov a školiť nové generácie fyzioterapeutov, písať knihy, prednášať na škole a popritom vystupovať v médiách, to sa nám podarí, až raz napíše memoáre:)

Ale niečo z receptu na priekopníctvo prezradila už ostatné dva dni na seminári v piešťanskom ADELI Medical Centre:

Za radu, ktorá jej v živote snáď najviac pomohla, vďačí svojmu otcovi.

Odporučil jej, aby predovšetkým počúvala ľudí.

Keď bola zronená, že jej metodiku nepodporujú lekári, lebo majú strach dieťaťu ublížiť, odporučil jej otec opäť “počúvať”. Počúvať a vnímať strachy, ktoré sú prirodzene založené na skúsenosti a sú pravdivé. Tieto strachy a obavy ju vyzval  riešiť a vyriešiť. Aby fungovalo, čo presadzuje, a aby sa nenaplnili tie obavy. Aby zvíťazili dobré výsledky.

Akokoľvek ľahučko a prirodzene pôsobí metodika Evy Kiedroňovej, vieme si domyslieť, koľko odvahy, umu a skúsenosti bolo investovaných do metodiky, ktorá svojim know-how prelomila niekoľko rodičovských mýtov, ale predovšetkým  dokáže pracovať s tým najkrehkejším: neskúseným ľudským životom.